...padajúce kvapky vnútornej bolesti, sklamania, túžby odpútať sa a zabudnúť, odísť tam odkiaľ už niet návratu odísť za skazou a zatratením, zabudnutím... Slová, ktoré sa vo svojej príznačnosti nesú v štýle zovúcom sa doom metal a práve tohto štýlu a práve týchto melancholických, neradostných vecí sa vo svojej tvorbe dotýkajú aj americkí NOVEMBERS DOOM, no hudobne nielen...

Nielen tohto, pretože tvorba NOVEMBERS DOOM sa do značnej miery líši svojim poňatím od klasikov žánru akými sú trebárz MDB a viac stavia na poctivom (death) metalovom základe približujúc sa svojím hudobným výrazom skôr nedostižným OPETH. Nedá sa to však jednoznačne zrovnať, ale určité spoločné črty sa nájdu... ja sa jemne v ďalšom pokúsim priblížiť Vám tento výraz... Kto však už pozná tvorbu NOVEMBERS DOOM tomu ďalšie riadky až tak veľa nového neprezradia... tak privítajme vyblednutie...

„Not The Strong", trocha paradoxný názov titulnej kompozície, paradoxný pre najúdernejšiu skladbu, avšak korešpondujúci s ideou, ktorú prezentuje a to komplex menejcennosti a zbytočnosti v hneve vloženom v častom využití dvojkopov, celkovej údernosti, hutnom zvuku gitár, rovnako riffoch, z ktorých smrť doslova cítiť... vokál rovnako výrazný zrozumiteľný, popritom však správne agresívny zvládajúci široké spektrum polôh, ktorý nás bude sprevádzať viacmenej celým "blednúcim" celkom... Prevedené však s citom, jemným podfarbením kláves, jemnou dávkou melanchólie, ktorá však s pribudajúcimi skladbami len získava na intenzite. "Zlomený", "Broken" tu už dostáva v plnej miere priestor to, čo dlie vo vnútri členov kapely... pochmúrna atmosféra stratených dní prelievajúca sa do akustickej časti pokojného rytmu bicích s tiahlym nežným ženským vokálom v občasných úderoch gitár doplnených hovoreným slovom... Melódie sa jemne prepletajú vrhajú sieť depresívne pokojnej pavučiny, aby došlo v závere k jej roztrhaniu mocnou silou gitár a bicích a tak prechodu k ďalšej skladbe „Lose in a Day" Tu NOVEMBERS DOOM opäť pletú jemnú sieť akustických melódií, tiahlych sól, klávesových častí, čistých riffov, pohladzujúceho ženského vokálu a zas ju trhajú mocou smrtiacou... tak klesáme a stúpame, vo chvíľkovom hneve, aby opäť nasledoval pád po číro akustickom úvode „Within My Flesh" až do úplnej typicky doomovej pomalosti a rozvláčnosti tejto skladby najviac sa tak približujúcej klasickému doomu. Hudobné odľahčenie prichádza s nasledujúcou „If Forever" len s akustikou a klávesovým podfarbením spolu s trocha klišovitým hlbokým mužským vokálom (akoby vystrihnutý od inej kapely, akej?), a taktiež smutnou klavírnou „Dreams to Follow". Najviac priestoru dostáva ženský vokál v pokojnej a vláčnej atmosfére prevažne až rockových postupov „Torn" samozrejme s notným podtónom bolesti... Nasledovníci „Torn" v sebe nesú esenciu vyššie popisovanej atmosféry kontrastov a odľahčení, smútku a hnevu (toho sa plným dúškom napijeme hlavne v The Lifeless Silhouette)... ostrosti a pohladzujúcej éterickej jemnosti „Dark Fields of Brilliance" až do záveru...

...tejto recenzie. NOVEMBERS DOOM vytvorili povedal by som poctivý album, čo by som mu vytkol je hlavne občasná ideová klišovitosť v textoch, no tú tuna nahrádza značná hudobná vyspelosť... Nejedná sa opäť o žiadne inštrumentálne exhibície avšak o kompozície zložené s citom a srdcom, ľahšie stráviteľné, plné emócií, skôr určené citlivejším dušiam na pokojné vypočutie počas uslzeného jesenného dňa... Nutné ešte podotknúť, že NOVEMBERS DOOM idú stále rovnakou cestou a na tomto albume urobili len malý krok vpred...